Ako by si sa charekterizoval dvoma vetami?
Mladý, 18-ročný, entuziastický, občiansky angažovaný a zdravo bláznivý cestovateľ životom, ktorý rád vo veciach hľadá ich podstatu, presviedča ľudí, aby ju hľadali a má slabé miesto pre hudbu a kávu.
Stal si sa laureátom 4. ročníka LEAF Award. S akým projektom si sa prihlásil do tohto programu?
Môj projekt nesie názov Hlas Mesta. Ide o akúsi mini „sociálnu sieť“ pre mesto, teda online platformu, ktorá chce spájať informačný zdroj o veciach verejných a burzu nápadov na komunálnej úrovni v mestách a obciach. Ide nám najmä o zvýšenie záujmu o komunálnu politiku medzi občanmi miest a obcí a vytváranie občiansky aktívnych komunít tým, že sa ľuďom pokúsime zapájanie do verejnej politiky uľahčiť.
Čo Ťa motivovalo začať robiť projekt?
Nízky záujem o veci verejné v mojom okolí (teda najmä u mladších ľudí). Menovite veľmi nízka účasť na komunálnych voľbách v novembri 2018 (V mojom meste to bolo iba 33%) – najmä preto, že tieto voľby prišli zhruba pol roka po vlne protestov, ktoré mimo iného prinášali tému politiky (aj tej komunálnej) bližšie k ľuďom. Preto ma obzvlášť šokovalo, aký nízky bol záujem o veci verejné v mojom okolí v novembri a v mesiacoch, ktoré po ňom nasledovali.
Neprestaňte makať, keď máte pociť, že to nikam nevedie alebo vás projekt prestane baviť. Po prekonaní tejto fázy bude všetko lepšie…sľubujem! 🙂
O tom, kto vstúpi do rozvojového programu sa finalisti dozvedeli priamo počas slávnostného odovzdávania ocenení. Zo siemich finalistov vybrali troch, ty si bol jedným z nich. Čo bolo prvé, čo ti napadlo, keď si počul svoje meno na LEAF Award?
„Je to tam! Teraz vstaň, uprav si oblek a pokladaj pravú nohu pred ľavú…“ – Niečo podobné. Opadol zo mňa obrovský kus nervozity, no zároveň sa naplnilo aj veľké očakávanie. Najviac som asi cítil nefalšovanú eufóriu.
Čo od programu LEAF Award očakávaš?
Úplné rozbehnutie projektu, technickú aj expertnú podporu a v neposlednom rade svoj vlastný osobnostný rast. Rovnako aj propagáciu projektu medzi ľudí, ktorí s podobnými projektami prichádzajú do styku.
Relaxujem najmä svoju myseľ a to tak, že zaťažujem svoje telo.
Čo by si poradil svojim rovesníkom- mladým ľuďom, ktorí tiež pracujú na vlastných projektoch alebo chcú začať na projekte?
Neprestaňte makať, keď máte pocit, že to nikam nevedie alebo vás projekt prestane baviť. Vždy to začína úžasným nápadom, ktorý by ste radi pretavili do reality. Na začiatku to ide, prekypujete nápadmi, no potom sa z toho akosi stane „nuda“ a toto je bod, v ktorom je to prvotné nadšenie nutné premeniť v tvrdú prácu. Po opadnutí „prvotného zaľúbenia“ je nutné na projekte začať naozaj poriadne tvrdo pracovať. Po prekonaní tejto fázy bude všetko lepšie….sľubujem!
Niekedy sa však aj napriek tvrdej práci ocitneš v slepej uličke. Čo ti vtedy pomôže znova sa naštartovať?
Chvíľa „mimo“. V poslednej dobe je to najčastejšie príroda. Vypadnem na chvíľu buď niekam do hôr, k vode, či len tak si zabehať, vyčistiť si hlavu. Väčšinou, keď sa vrátim, cítim sa otvorenejší hľadať nové riešenia a cesty tam, kde som ich predtým nevidel.
Skús si trošku zasnívať. Kde sa vidíš o 10 rokov?
Ťažko povedať. Dúfam, že to bude pri pohľade do zrkadla, v ktorom vidím človeka, ktorý nezradil svoje ideály a dokáže byť stále úprimný voči sebe. Mohol by som povedať že za sebou chcem mať tú a tú výšku, to a to ocenenie, no robiť si podobné nároky takto skoro je asi až príliš trúfalé. Uvidím. J
Určite nevenuješ všetok svoj voľný čas iba projektu. Ako relaxuješ a čomu sa venuješ, keď máš pocit, že si potrebuješ dobiť baterky?
Relaxujem najmä svoju myseľ, a to tým, že zaťažujem svoje telo. Ako som už spomínal, nič mi nepomôže dobiť baterky tak, ako prechádzka lesom alebo beh. Rovnako milujem aj turistiku. No snáď najväčšou láskou a relaxom zo všetkého je pre mňa hudba. Od malička som hľadal útočisko a pokoj či už v jej počúvaní, alebo hraní na gitare, klavíri alebo ukulele. Hudba mi najviac pomáha vyčistiť si hlavu a uvedomiť si podstatu toho, čo prežívam.