Lucka Bokesová je učiteľka, ktorá získala ocenenie LEAF Award za svoj projekt Ako na šťastie, v ktorom sa zameriava na osobnostný a sociálny rozvoj študentov. Jej osobná skúsenosť s vyrovnávaním sa so zložitou životnou situáciou ju priviedla k poznaniu, aké dôležité je poznať sám seba a svoje pocity, aby sme mohli ustáť rôzne životné krízy. Túto zručnosť sa snaží učiť aj svojich študentov, najmä na hodinách etiky a má ambíciu hovoriť o tom aj medzi inými učiteľmi.
Naše stretnutie s Luckou sa uskutočnilo online, preto sme sa hneď na úvod nevyhli otázke, ako zvládala situáciu, kedy osobné stretnutia a rozhovory väčšinou nahradili Zoom stretnutia a online porady. „Poňala som to ako výzvu, že je to situácia, s ktorou sa musím vysporiadať najlepšie ako viem a naučiť sa nové veci. Postupne som nabehla na online hodiny. Pre mňa je to z pracovného pohľadu nová vec a som rada, že som sa strašne veľa naučila. Nakoplo ma to rozmýšľať v inej rovine aj o vzdelávaní a vymýšľať veci, ktoré by som inak nerobila.“
Lucka sa pri učení a sprevádzaní svojich študentov zameriava nielen na ich akademické zručnosti, ale aj na ich osobnostný rozvoj. Práve tento rozmer vzdelávania si cení aj na online vzdelávaní, ktoré sa stalo od konca marca realitou slovenských škôl. Priznáva, že rovnako ako mnoho iných učiteľov, aj ona mala z učenia na diaľku najprv obavu. Potom v ňom však objavila dobrého spojenenca. „Online hodiny môžu byť výborným prostriedkom, ako byť so svojími žiakmi. Na druhej strane som nechcela deti presýtiť, aby stále sedeli len za počítačom, tak som vymýšľala aktivity, ktoré súvisia s predmetom, ale zároveň ich odpútajú od online prostredia. Takže sme veľa vymýšľali, nahrávali sa, varili podľa anglických receptov, hľadali po dome anglické slovíčka a podobne,“ zhrnula svoje skúsenosti z online hodín angličtiny Lucka.
Zaujímalo nás aj to, ako aktuálnu situáciu a domáce vzdelávanie zvládali študenti. V rámci predmetu Umenie a kultúra, ktorý Lucka na škole vyučuje mali príležitosť vypísať sa z toho, čo prežívajú. „Veľa detí to hodnotilo ako pozitívnu skúsenosť, ktorá ich veľa naučila. Dalo im to príležitosť venovať sa veciam, ktorým sa teraz nevenovali. Usporiadať si čas, porozprávať sa s rodičmi, viac cvičiť, zdravšie sa stravovať. Oni to poňali ako príležitosť robiť veci, na ktoré nemali predtým čas.“ Výzvou teda ostáva, ako si to udržať aj po návrate do našej každodennej reality po korona kríze a ako hneď nevkĺznuť do starých koľají.
Lucka myšlienku svojho projektu nechce opustiť ani v nadchádzajúcom školskom roku a snaží sa nájsť možnosti ako to uchopiť koncepčnejšie a priblížiť to viacerým učiteľom. „Rozmýšľam nad tým, ako to posunúť ďalej, aby to bola prirodzená súčasť vzdelávacieho procesu, dokonca aj na úrovni prípravy učiteľov. Mňa nikto neučil, ako komunikovať so žiakmi, ako k nim pristupovať a riešiť životné situácie. V tomto vidím obrovský deficit. Rozmýšľam aj nad tým, ako sa sieťovať s viacerými ľuďmi, ktorí sa tomu venujú na profesionálnej úrovni, lebo ja to robím len na úrovni osobnej skúsenosti,“ hovorí o svojich odvážnych predstavách a plánoch Lucka.
Korona posunula do úzadia viacero workshopov, podujatí a konferencií, na ktorých chcela Lucka o svojom projekte hovoriť. Chce sa však k tomu vrátiť a dobehnúť to, čo zameškala. Držime jej pri tom palce.