Náš mentor Dávid Králik sa tento krát porozprával s učiteľom a účastníkom programu Premena školy zvnútra – Adamom Baranom o tom čo robí, čo ho viedlo k učiteľovaniu, aká bola jeho cesta programom a čo to všetko má vlastne spoločné s hudbou. Usaďte sa…tri-dva-jedna….príjemné čítanie prajeme 🙂
Ideme na to?
Veď môžeme, len neviem, čo nás čaká.
To nikto z nás. Ale ak sa bavíme o tomto rozhovore, tak vy ste jedným z učiteľov, ktorí sa prihlásili do programu Premeny školy zvnútra. Tak sa pobavme o programe a keď inak nedáte, trošku aj o vás
Poďme na to.
Kto ste? Čo ste?
Volám sa Adam Baran, som učiteľ. Druhý rok pracujem ako učiteľ na ZŠ Brehy, štvrtý rok ako učiteľ celkovo. Učím dejepis, občiansku náuku, etiku, telesnú výchovu a hudobnú.
A študovali ste čo?
Dejepis, občianska, v Nitre. Po skončení štúdia som si dal ročnú prestávku.
Pekne, žiakom dáte pätnásť minút a vy si dáte šlofíka na rok?
Ale to sme sa asi nepochopili. Ja som ten rok učil a popri tom robil adaptačné. A po jeho skončení si šiel spraviť malý doktorát z histórie.
Vy asi myslíte Adamtačné vzdelávanie.
Asi tak. Adam objavoval, že nie všetko, čo sa za mladi v škole naučíš, v praxi, ako by si našiel. Niečo ti je aj nanič a niečo ti naopak chýba a musíš sa to doučiť, aby si sa neutopil.
Prečo ste sa rozhodli stať učiteľom?
Lebo som nenávidel otázku: „Kde sa vidíte o 5 rokov?“ A tiež preto, že som nechcel nudnú a monotónnu prácu niekde v kancelárii.
Nechcel som hento, nechcel som tamto. A čo ste chceli byť ešte ako dieťa?
Chcel som byť archeológ, alebo ak to chcete presnejšie, Indiana Jones. On bol vlastne tiež učiteľ, tak mi napadá, že som ostal aj v dospelosti verný svojmu snu. Presnejšiu odpoveď zo mňa nedostane skôr, ako za desať rokov.
Mám lepšiu otázku. Kde sa vidíte o 5 rokov?
(Smiech) Doma. (Rehot) Budem už mať nejaké dieťa. (Šibalský úsmev) Budem zobratý so svojou frajerkou. A budem mať pohodu. Tam sa vidím.
A pracovne?
Hádam by som mohol ešte učiť, čo poviete?
„Najsuper je, keď sa podarí nastaviť hodina tak, že decká hľadajú a objavujú. Hodina má potom spád a energiu a ja ako učiteľ, mám až zimomriavky.“
Čo sa vám najviac páči v učiteľskom živote?
Najsuper je, keď sa podarí nastaviť hodina tak, že decká hľadajú a objavujú. Hodina má potom spád a energiu a ja ako učiteľ, mám až zimomriavky.
To poznám z Mrázika „Je ti zima, dievčatko?“. Keď sme začali tak rozprávkovo, v rozprávke v hlave bola „kľúčová spomienka“. Aká je tá vaša?
Sekera.
Sekera?
Parádna pani docentka, vďaka ktorej som dokázal riadne podrásť. Moja pohodová povaha potrebuje pevnosť a dôslednosť a presne tej sa mi od spomínanej pani docentky, ktorú si veľmi vážim, dostalo. Vďaka nej som objavil svoju cestu v učení a to je veľký dar.
Aká tá cesta je?
Sprevádzať decká a nechať ich objavovať a žasnúť.
Čo je vaša silná stránka?
Som priateľský, mám partnerský prístup k žiakom, no zároveň ma rešpektujú.
A slabá?
Hodnotenie.
Aký je váš postoj k hodnoteniu?
Určite kombinácia slovného hodnotenia a známkovania.
Známkuje niekto vás? Poprípade dostávate slovné hodnotenie?
Ale jasné. Slovne ma hodnotia,žiaci, rodičia, kolegovia, vedenie. Aj frajerka. (smiech)
Aké je slovné hodnotenie, ktoré dostávate?
Často je to také pošťuchnutie k zlepšeniu. Čo môžem zlepšiť a ako. Ale z viacerých strán počujem aj ocenenie mojej prípravy na hodiny a tak.
Ako sa vám stalo, že ste sa dostali do programu Premena školy zvnútra?
Prvá spomienka je obava, že to nebudem stíhať. V čase, keď prišla do školy ponuka, aby sme sa zapojili, finišoval som ešte projekt Školy, ktoré menia svet. O Leafe som dovtedy nepočul, ani o mentoringu učiteľov, ale kolegovia vyzerali nadšene, tak si vravím: „Veď dobre, vyskúšame, uvidíme“.
V prvom kroku prihlási riaditeľ svoju školu a v druhom sa musí prihlásiť každý učiteľ sám. Takže ste sa museli prihlásiť sám.
Asi áno, ja si to už nepamätám, toto budete vedieť zrejme lepšie ako ja. (smiech) Ale nebolo to tak, že mi vedenie povedalo: „Choď tam, lebo nemá kto ísť!“ skôr ma presvedčilo nadšenie kolegov, ktorí už mali s Leafom predchádzajúcu skúsenosť.
Choď tam, lebo nemá kto ísť, je skvelý reklamný slogan. Ďakujeme, to potešilo.
Ale nie, veď vravím ,že to tak nebolo.
Program je postavený na tom, že učiteľov naučíme mentoring-koučing techniky, aby sa potom celoročne vzájomne navštevovali na hodinách a následnie tieto hodiny spoločne príjemne a zároveň efektívne rozoberali. Gro toho, čo ich naučíme, im odovzdávame na úvodnom školení. Aké bolo pre vás toto školenie? Čo si z neho pamätáte?
(Smiech, pozvoľa prechádzajúci v rehot) Nič.
Fantázia, ďalšia reklamná perlička. Ako je to možné?
No, z jednoduchého dôvodu. Lebo som tam nebol.
Čoooooo?
Ako som spomínal, mal som ešte povinnosti ohľadom ukončenia projektu Školy, ktoré menia svet.
Ale viete o tom, že účasť na tom úvodnom školení je povinná?
Áno, no ten pôvodný projekt tu bol skôr a jeho ukončenie bolo tiež povinné, tak som dal prednosť ukončeniu jedného ešte pred začiatkom druhého.
To má logiku. Ale potom je tu vec, ktorej nerozumiem. V priebehu roku sme sa stretli na jednom workshope, ktorý bol súčasťou programu a tam ste ma parádne odmentorovali pred celou skupinou. Ako je to možné, veď ste neboli na školení, kde sa to preberalo a kde sa to mali nauťčiť?
Prečítal som si vašu metodiku.
Dávam vám dobré body na nástenku.
Ďakujem (rehot). Okrem prečítania som si ju spoznámkoval. No dobre, ešte okrem metodiky som videl aj záznam z toho školenia, kde sa to ostatní učili. To, čo som nezískal z metodiky, ani zo záznamu, som doťukol vďaka Vierke, keď mi robila supervízie mojich mentoringov. Ešte musím spomeúť kolegyňu Janku Šuchterovú, ktorá už mala predošlú skúsenosť s mentoringom. Tiež mi v mnohom pomohla a bola aj mojou dvojičkou v rámci vzájomného mentorovania.
Program pomaly končí, čo je prvá vec, na ktorú si spomeniete, ak sa obhliadnete?
Je to jeden mentoring, pri ktorom som si uvedomil vlastnú hodnotu. Bolo to v čase, keď mi viacero vecí nevyšlo a mal som pocit, že som nanič. V rámci jedného stretnutia mi Janka dala príležitosť pocítiť, v čom všetkom som dobrý a tým mi pomohla znova sa naštartovať.
„Aj hudba, aj mentoring dávajú príležitosť človeku zastaviť, ponoriť sa do vlastných myšlienok, upratať si a sformulovať ich, prežiť ich veľmi hlboko a autenticky.„
Vy sa venujete aj hudbe. V čom vidíte paralelu medzi hudbou a mentoringom?
Aj hudba, aj mentoring dávajú príležitosť človeku zastaviť, ponoriť sa do vlastných myšlienok, upratať si a sformulovať ich, prežiť ich veľmi hlboko a autenticky.
O mentoringu ste predtým nič nevedeli. Podobne sú na tom aj mnohí ďalší učitelia, čo by ste im povedali o mentoringu teraz, keď už s ním máte niečo odžité?
Nemám žiadne poučky, ani drsné slová. Mentoring je spôsob, ako posúvať druhého človeka, ako mu pomáhať definovať jeho vlastné kroky, je to súčasne aj priestor, kde je človek vypočutý, priestor na sebarozvoj za podpory mentora, výmena skúseností, spätná väzba. Človeče, tá bude možno v mentoringu tým najpodstatnejším.
Keby ste mali popísať konkrétne, čo v mentoringu učiteľ zažije?
Zažije vedenie skúseným človekom, bude mať možnosť s ním rozoberať svoje výzvy. Ten človek k nemu príde pozrieť hodinu, potichu ju pozoruje, následne sa obaja stretnú, na stretnutí začína hovoriť učiteľ, čo mu vyšlo, za čo by sa ocenil, čo sa mu podarilo. Pokračuje mentor spätnou väzbou, v tretej časti si učiteľ vyberie tému, ktorú spoločne rozoberú.
Čo si mám predstaviť pod tým rozobratím témy?
Mentor kladie veľmi veľa otázok, aby sa učiteľ v danej téme riadne poobzeral a uvedomil si všetky okolnosti toho, čo sa deje a aby porozumel, prečo sa to deje.
Rozumiem. Čo potom?
Táto tretia časť končí konkrétnymi krokmi, ktoré plánuje učiteľ skúsiť v najbližšom období vo svojej triede. Než sa mentor a učiteľ rozlúčia, dá ešte učiteľ mentorovi spätnú väzbu na práve zabsolvovaný mentoring rozhovor.
Zažili ste mentoring aj ako mentor, aj ako mentorovaný. Čo je lepšie?
Neviem na to odpovedať. Každé je úplne iné. Na začiatku som sa viac tešil, keď som mal byť mentorovaný a postupne, ako som viac a viac začal rozumieť, užíval som si aj pozíciu mentora. Ale na začiatku som mal pred rolou mentora obrovský rešpekt. Je to veľká zodpovednosť, ak ťa kolega pozve na hodinu. Dobrý mentoring je riadna alchýmia, kde sa v akurátnom pomere mieša príjemná emócia s úderným výstupom. Ja som sa najviac bál, aby to nebol pre mentorovaného stratený čas.
Ste už mentor?
To ani náhodou. Mám za sebou prvý rok. Mentoring sa mi páči, ale mám pred sebou ešte dlhú cestu. Možno by som sa pre zatiaľ označil ako fanúšik mentoringu.
Čo si z toho ročného programu odnášate?
Do triedy si odnášam schopnosť omnoho lepšie formulovať otázky, ísť nimi do hĺbky a donútiť žiakov, aby sme sa nekĺzali po povrchu. Tiež je to taký sprievodcovský syndróm, respektíve partnerský prístup pri rozvíjaní druhého človeka, čo som zažil s kolegom, ale veľmi podobne je možné rozvíjať aj žiakov. Ešte mi napadá tretia vec a tou je väčšia pohoda a ľahšie prijímanie „návštev“ na mojich hodinách.
Dal vám mentoring niečo aj do bežného života?
Do života mi mentoring dal schopnosť reflektovať svoje úspechy a zlyhania a tiež človeku pomáha v nejakej náročnej situácii poodstúpiť, vyhodnotiť situáciu a nájsť riešenie. Aha a dal mi aj taký životný nepokoj a chuť neustále rásť a zlepšovať sa.
Vy ste triedny šiestakom, čo by ste chceli od nich počuť, až budú ako deviataci odchádzať zo školy?
Že si ma budú pamätať a nikdy nezabudnú na tie super veci, ktoré sme spolu zažili.
S Adamom sa zhováral: Dávi;D Králik
Projekt „Premena školy zvnútra“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021.Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a karpatskou nadáciou
