MÁRIA MARKOVÁ. Som skrátka Mária, ale pre kolegov od začiatku Majka. Veľmi dlho som sa pretĺkala životom sama, až som predsa len našla, koho a čo som potrebovala. Teraz som nielen učiteľka, ale aj manželka, priateľka a predovšetkým mamka. Každé ráno – napriek tomu, že nie som veriaca – odriekam svoju malú modlitbu, v ktorej prosím Boha o jeho oporu a pomoc, o dostatok súdnosti, pozitívnej energie a sily. Nie pre seba, všetko sa snažím dávať ľuďom okolo mňa, aj keď nie vždy úspešne. Mám rada detektívky – milujem Vraždy v Midsommeri – a atletiku, rada pečiem a klebetím s mojou láskou 2,5-ročným synom. A vďaka účasti v projekte Premena školy zvnútra mám konečne rada aj svoju prácu. Nie žeby som ju predtým rada nemala, ale teraz ju mám o niečo ,,ozajstnejšie“ rada. A tomu sa hovorí premena, či?
Počas mentoringu som ...
1. našla kolegov, ktorých som dovtedy vnímala, rozprávala sa s nimi, ale teraz mi ukázali aj ,,svoje karty“,
2. našla som odvahu ukázať, ako veci robím ja, aby to bolo fér, a tak aj ja hrám s odkrytými kartami,
3. našla som inšpiráciu do ďalších hodín, podnety, ako nebyť fádna a nudná, učiť a pri tom všetkom si aj trochu na hodine oddýchnuť,
4. našla som aj človeka, ktorý bol nešťastný z toho, čo ,,musí práve robiť“, ale nevzdáva to a keď nič iné, máme ďalšieho človeka, ktorý chápe, o čom učiteľovanie je,
5. musela som si nájsť čas, teda spôsob ako sa nevyhovárať, že čas nemám na veci, ktoré človek radšej odkladá.
Počas mentoringu som prišla o ilúziu, že na minulosť sa dá zabudnúť (zvláštne, že som bola taká naivná a verila som, že sa to dá, veď Midsommer je práve o tom, že minulosť ťa skôr či neskôr dobehne).
Minulosť sa NEDÁ zabudnúť a opakovane sa mi vracala pri rozhovoroch s kolegami, lebo …
aj ja som nejako začínala,
aj ja som už čosi prežila, a prenášala to nechtiac do svojej práce,
aj ja som robila a robím chyby,
aj ja chcem robiť veci dobre, ale nie vždy sa to podarí…
Ďakujem.
Mária Marková, ZŠ Ždaňa
