279 žiakov v škole, 88 detí v škôlke, 53 zamestnancov a jedna riaditeľka. To sú čísla definujúce Základnú školu s materskou školou Častá. Začiatkom marca sa k nim však pridalo číslo, nad ktorým predtým nikto neuvažoval – jedna korona, ktorá zasiahla nás všetkých. Na Rannej káve s riaditeľmi začiatkom mája preto riaditeľka tejto inštitúcie Adriana Cíferská predstavila, ako sa jej škole podarilo vyrovnať sa s novou situáciou a inšpirovať tak aj iných riaditeľov škôl. Okolo 35 zúčastnených bolo “samé ucho” – veď túto zmenu museli flexibilne riešiť, a stále riešia, aj oni.
ZŠ s MŠ Častá je z pohľadu Cíferskej školou, ktorá sa rada učí a miestom, kde ľudia objavujú svoje silné stránky. Zároveň sa škola pozerá na rôznorodé vzdelávacie potreby každého jednotlivca.„Najlepší titul je ľudský titul,” hovorí Cíferská a spomína na inšpirácie, ktoré ju v profesijnom smerovaní ovplyvnili. Zaujímavosťou je, že na škole si sama prešla všetkými pozíciami a kedysi bola na nej aj sama žiačkou. Riaditeľkou je teraz druhé funkčné obdobie. Zdôrazňuje, že dôležité je pre ňu mať vzťah rovnako k žiakom ako k učiteľom a o všetkých sa starať. A o to viac v čase korony.
„Najdôležitejší je jednotný online nástroj, komunikácia, spätná väzba, vynikajúci informatik a technické zázemie, nastavenie si pravidiel hry a na vrchu je ľudskosť. Tá je na prvom mieste, lebo ústi k pochopeniu celej situácie.”
Po prvom oznámenom prípade nakazenia sa u nás sa Cíferská rozhodla školu zavrieť ešte predtým, než to nariadil Úrad verejného zdravotníctva. Ochorením sa dokonca zaoberali ešte skôr než väčšina Slovenska. Koncom januára totiž hosťovali lektorky organizácie AIESEC z Číny, Taiwanu a z Indonézie a museli zisťovať, či je návšteva zdravá. Počúvame tak už príbeh ako sa s krízou v priebehu týždňov vyrovnali. Cíferská ozrejmuje, že prvý týždeň bol hlavne o komunikácii – ku kolegom, rodičom, žiakom či k zriaďovateľovi. Snažili sa tiež dostať potrebné informácie, čo sa deje a ako to bude vyzerať. „Uvedomila som si, že strach musí ísť bokom,” hovorí. Postupne tak začali vytvárať prostredie, ktoré sa čo naviac podobalo reálnemu životu v škole. Týkalo sa to prechodu na Edupage, Facebook či Messenger, na ktorom svoje komunikačné zázemie našli aj samotní učitelia.
Ďalšie týždne škola svoje fungovanie zdokonaľovala, pri čom jej veľmi pomáhal informatik, bez ktorého by tento prechod taký jednoduchý nebol, priznáva riaditeľka. U každého učiteľa, žiaka aj rodiča bol totiž level počítačových zručností odlišný, rovnako ako technické vybavenie. Najlepšou voľbou sa pre nich nakoniec stal Office365 a MS Teams. „Tešili sme sa ako malé deti, keď sme na Teamsoch videli naše deti aj seba navzájom,” dodáva s úsmevom Cíferská. V rámci organizácie práce tiež vytvorili rozvrh týždňa, usmernenia, ako postupovať vo vyučovaní pre učiteľov a rovnako aj oznamy a usmernenia pre žiakov a rodičov. Dôraz sa kládol aj na emocionálnu stránku a k dispozícii bola školská špeciálna pedagogička, školská psychologička a asistentky učiteľa.
Online vyučovanie začali najskôr pravidelnými triednickými hodinami, postupne sa k nim pridali online hodiny z profilujúcich predmetov a dokonca zrealizovali aj online triedne rodičovské združenia. Netrvalo dlho a z učiteliek materskej školy a vychovávateliek sa stali profesionálne youtuberky, ktoré chrlili jednu kreatívnu úlohu za druhou. Hlavným cieľom bolo podporiť žiakov v učení, motivovať ich k najlepšiemu výkonu, vyhnúť sa „flákaniu úloh“ v snahe zbaviť sa úlohy čo najrýchlejšie namiesto toho, aby zo svojho potenciálu vyťažili maximum. Dôležité tiež bolo dostať deti od počítačov a dávať im praktické zadania. Napríklad, aby na chémiu nakreslili výstražnú značku pre chemikálie. „Snažíme sa zadávať úlohy tak, aby žiaci vedeli zapojiť aj svoje hobby či kreativitu a budovali si tak pozitívny vzťah aj k náročnejším a menej obľúbeným predmetom,” ozrejmuje Cíferská.
Po vyše dvoch mesiacoch od vypuknutia krízy si tak škola môže hrdo povedať, že má fungujúce online triedy a učitelia, že sa môžu hrdiť prácami svojich žiakov. „Ako učitelia, tak i žiaci a ich rodičia za ten čas neskutočne vyrástli. Objavili v sebe schopnosti, ktoré sa predtým nemali ako prejaviť. Naučili sa veľa nielen z oblasti informačno-komunikačných technológií, ale zdokonalili sa aj vo viacerých zručnostiach,“ popisuje riaditeľka. Patrí k nim samostatnosť, zodpovednosť, komunikácia, rozvoj sebariadenia či organizácia času. Flexibilne sa tiež učili riešiť problémy, ktorých spočiatku, kým sa nastavil systém, bolo naozaj dosť. Finálnym výsledkom je online prostredie, ktoré ponúka a poskytuje komplexný systém, kde riaditeľ, učiteľ, žiak i rodič vie, kto čo robí a návod, ako to má urobiť. Cíferská za tým vidí dokonalý archívny záznam ich online vzdelávania.
Situácia sa na Slovensku našťastie pomaly upokojuje, čo so sebou prináša aj úvahy o postupnom otvorení škôl. Škola v Častej si tak kladie otázku, čo robiť, aby im to celé, čo vybudovali, takpovediac nespľaslo, a teda ako si uchovať spoluprácu celého tímu či ako čo najlepšie zúročiť zručnosti, ktoré vďaka kríze nadobudli. Napadá nám tiež, čo treba mať na mysli, ak budeme v budúcnosti konfrontovaní s podobnou situáciou? „Najdôležitejší je jednotný online nástroj, komunikácia, spätná väzba, vynikajúci informatik a technické zázemie, nastavenie si pravidiel hry a na vrchu je ľudskosť. Tá je na prvom mieste, lebo ústi k pochopeniu celej situácie,” zhrňuje Cíferská a ďakuje svoju tímu, na ktorý je patrične hrdá. A my sme vďační za inšpiratívne stretnutie, vďaka ktorému vieme, že korona má na svedomí aj tie dobré príbehy.
Lucia Rusnáková