Ako by si sa charakterizoval dvoma vetami?
Usmievavá, spontánna osoba, ktorá rada čelí výzvam. Kreatívna duša, ktorá si rada vychutná kvalitnú etiópsku kávu a aj päť diárov je jej málo.
Stala si sa laureátkou 4. ročníka LEAF Award. S akým projektom si sa prihlásila?
Do LEAF Award som sa prihlásila s projektom ekologických ľanových obalov na zošity, knihy a učebnice, ktorý funguje pod názvom YOMA.
Čo Ťa motivovalo začať vyrábať ľanové obaly na knihy?
Mojou najväčšou motiváciou bola túžba zmeniť status quo. Zamyslieť sa nad zbytočným využívaním plastov ma donútila moja letná brigáda v papiernictve. Vidieť stovky a stovky rodičov, ako kupujú pre svoje deti desiatky plastových obalov, bol skutočne nepríjemný pohľad. Aj malá zmena môže pomôť a ja sa to snažím robiť práve prostredníctvom ekologických obalov.
Najdôležitejšie je zapálenie pre vec. Len tak dlho, ako budeme v seba a svoj nápad veriť my sami, budú v neho veriť iní.
O tom, kto vstúpi do rozvojového programu sa finalisti dozvedeli priamo počas slávnostného odovzdávania ocenení. Zo siemich finalistov vybrali troch, ty si bola jednou z nich. Čo bolo prvé, čo ti napadlo, keď si počula svoje meno na LEAF Award?
Radosť, ktorú vystriedal obrovský pocit zodpovednosti.
LEAF Award je ročný program podpory a rozvoja. Čo to pre Teba osobne znamená?
LEAF mi ponúka obrovskú príležitosť posunúť seba a svoje nápady na úplne nový level. Je to skvelá možnosť, ako môžu mladí ľudia realizovať svoje sny a ciele.
Čo by si poradila svojim rovesníkom- mladým ľuďom, ktorí už na projekte pracujú ale s ním chcú začať?
Asi to bude znieť ako klišé, no pre mňa je najdôležitejšie zapálenie pre vec. Len tak dlho, ako budeme v seba a svoj nápad veriť my sami, budú v neho veriť iní. Nezáleží na tom, koľkokrát sa zmýlime, lebo robiť chyby je ľudské. Treba sa z nich poučiť a ísť ďalej. Francois de la Rochefoucauld povedal: „Najväčší dar je vedieť posúdiť hodnotu vecí.“ Toto je motto, ktorým sa snažím vo svojom živote riadiť.
Čo ti pomáha znovu sa naštartovať, keď máš pocit, že si uviazla v slepej uličke?
Jednoznačne kritika. Podotýkam konštruktívna. Ak cítim, že strácam na kreativite alebo stagnujem, často si pred seba posadím kamarátov a požiadam ich o pomoc. Po vyčerpávajúcom rozhovore a samozrejme dobrej káve je život omnoho krajší.
Skús si trošku zasnívať. Kde sa vidíš o 10 rokov?
Niekedy si neviem predstaviť svoj život ani za týždeň, takže predstava 10 rokov je skutočne v nedohľadne. Každý deň sa snažím vyťažiť z prítomného okamihu maximum, pretože sa už nikdy nemusí opakovať. Pevne však verím, že nech už budem robiť čokoľvek, budem šťastná a ľudia okolo mňa tiež.
Určite nevenuješ všetok svoj voľný čas iba projektu. Ako relaxuješ a čomu sa venuješ, keď máš pocit, že si potrebuješ dobiť baterky?Ako relaxuješ a čomu sa venuješ, keď máš pocit, že si potrebuješ dobiť baterky?
Ak cítim, že hladina môjho stresu sa kolíše vo veľkých výškach zvyčajne sa odpojím od online sveta a strávim pár dní absolútne off. Tento čas využívam pre seba a svoje myšlienky a už po pár hodinách cítim, že napätie sa postupne uvoľnuje. Čítam, športujem, sem tam zavítam na hodiny jógy.