Je utorok poobede a Dávid Králik je stále vo švungu. Prekvapivé? Pri všetkých jeho aktivitách sa nad tým asi nehodno pozastavovať. Práve končí hodinu so žiakmi, deti mu ešte veselo mávajú, a my už v Zoome spolu s ďalšími účastníkmi čakáme na jeho workshop o escape rooms. Áno, dobre počujete. Nejde však o tie zážitkové escape rooms, ktoré si v nevirtuálnom svete asociujeme s únikom z miestnosti a vyriešením záhady vsadené do prostredia starobylého Egypta, socializmu alebo horroru. Táto escape rooms prebieha online. A my do jednej práve vstupujeme a vlastne nevieme, čo nás čaká.
Workshop realizuje Dávid pre učiteľov a učiteľky, ktoré sa neboja inovovať a vzdelávať deti tými najrôznejšími spôsobmi. Na túto hodinu a pol sa tými žiakmi stávame my sami. Spoločnosť nám robí okolo 30 ďalších zvedavých “zoomových hláv”. V chate nám pristáli hneď dva linky. Zisťujeme, že jeden z nich nás pošle na prezentáciu na Prezi a druhý na akési červené zámky na platforme Flippity. Dávid vysvetľuje, že tieto zámky sa dajú odomykať správnymi odpoveďami na otázky v nich uložené a k ich zodpovedaniu má pomôcť práve sprievodná prezentácia. Téma dnešnej hodiny je zóna vplyvu a zóna záujmu.
Síce sme sa ako neučitelia pôvodne tešili na pasívne externé pozorovanie, sme promptne hodení do workshopu a ocitáme sa v skupinke s dvomi ďalšími účastníkmi, učiteľkami. Sme svedkami ako nás Dávid ako hostiteľ vyhadzuje z našej všeobecnej Zoom skupiny a hádže do inej a hovoríme si – ten s tým ale vie pracovať. Stále sme však iba na začiatku a navyše s úlohou – na zodpovedanie všetkých otázok a otvorenie zámkov máme 20 minút.
Hneď prvá otázka nás však zastavuje – dookola pozeráme prezentáciu, ale žiadna odpoveď nám zámok neotvára. Posúvame sa tak ďalej a vzájomne si pomáhame s otázkami, ktorá členka z našej skupiny príde s odpoveďou skôr. Spoločnými silami sa nám napokon podarilo vyriešiť zvyšných šesť otázok v časovom limite. A naša Zoom skupina sa ruší. Zas počujeme Dávida a vidíme hlavičky iných zúčastnených. Takže, už sme po tom?
Nadšenie, zvedavosť, napätie… Spoločne analyzujeme emócie, ktoré sme pri otváraní zámkov zažívali. Dávid však hovorí, že sme pri vypracovaní boli mierne znevýhodnení – na riešenie je totiž určená doba 30 minút, teda o trochu viac, než sme mali my. „Nie je zlé mať prvý zážitok z escape room z vlastnej skúsenosti,” dodáva. Pýta sa nás aj na jednotlivé časti prezentácie vrátane videa z Pána prsteňov a čo by sme si z neho mali odniesť. A učitelia odpovedajú ako žiaci. „Neviem ovplyvniť čo sa stane, ale ako na to zareagujem,” znie jedna z odpovedí.
Ďalej prechádzame k zručnostiam, ktoré nám “hra” pomáha rozvíjať. Zúčastnení menujú spoluprácu, vytrvalosť či samostatnosť. Dávid pritakáva: „ Je to super príprava na vysporiadanie sa so situáciami v budúcnosti.” Dodáva, že sú to všetko zručnosti, ktoré sa snaží zistiť každý personalista a ktoré vyhľadávajú zamestnávatelia. Učivo sa totiž často zabudne, ale zručnosti zostávajú. Spomína tiež, že je viac než pravdepodobné , že niektoré profesie vystriedajú roboty a aj tieto zručnosťami nám tak pomáhajú prežiť na trhu práce. Spolupráca patrí k najviac menovaným činnostiam: „Navzájom sme sa podnecovali v nápadoch, nútili druhého rozmýšľať a na základe toho sme prišli na odpoveď. Išlo o vzájomnú inšpiráciu.” Dávid vyzdvihol, že nikto neocenil seba, ale vždy skupinu a spoločnú prácu. Poukázal pri tom na hodnoty.
Náš workshop pokračuje ďalej opäť interaktívnou formou. Teraz je našou úlohou analyzovať svoj postoj voči escape rooms a vypichnúť ich plusy a mínusy. Dávid najprv každého posiela na samotku, potom svoje závery diskutujeme v dvojici, v štvorici, až sa opäť všetci stretávame v spoločnej miestnosti.
A naše závery? Učitelia medzi pozitívami zdôrazňujú kooperáciu, samostatnosť, diskusiu, odôvodňovanie odpovedí či zdokonaľovanie sa detí v technických zručnostiach. Negatíva z ich pohľadu sú zas požiadavka na technickú zdatnosť učiteľa, dlhodobá príprava či kontrola skupín. Ako inkognito neučitelia počúvame zážitky, čo učiteľky s deťmi na hodinách robia a ako si túto “vymoženosť” vedia predstaviť v praxi. Čas určený na tento workshop sa blíži k záveru a Dávid zisťuje od zúčastnených feedback. Opäť spôsobom jemu vlastným – pre každú skupinu iným spôsobom.
Odpájame sa s dobrým pocitom. Spomíname na svoje nudné memorovacie hodiny v detstve a na zreteli máme pedagógov, ktorí chcú pre tie svoje deti spraviť o čosi viac. A v tom je Dávid neoceniteľným príkladom. Bol to skutočne zaujímavo strávený čas.
Lucia Rusnáková