Religionista so zameraním na novú religiozitu a Islam, so sekundárnou špecializáciou štúdium nových typov vojenských konfliktov
Dobrovoľník pre LEAF – Mentor pre študentov v programe TalenGuide

Prečo si sa zapojil ako dobrovoľník cez LEAF?
Mať niekoho, kto človeku pomôže s rozhodovaním nenásilnou formou, čiže ho netlačí do nejakej oblasti, ale predostrie mu jeho možnosti, odpovie na otázky a podporí ho v oblasti, pre ktorú sa rozhodne, bolo niečo, čo by som veľmi ocenil počas strednej školy. Ale podobná možnosť vtedy neexistovala. Keď som dostal ponuku prispieť k tomu, aby vznikla, vôbec som neváhal.

Ako si pomáhal? Čo sa Vám podarilo?
Do programu sa dostanú rôzni mladíci a mladice a každý potrebuje niečo iné. Mne sa zatiaľ dostali vždy nesmierne multifunkčné osobnosti vynikajúce vo viacerých oblastiach, ktoré ale nemali najmenšiu predstavu, čo ďalej. Takže viac než pilovanie špecifických znalostí, sme v zásade hľadali, čo by si daný človek vedel predstaviť robiť počas väčšiny života, aké vlastnosti by mala mať jeho práca a potom to zúžiť na jednu – dve oblasti, vybrať časti jeho záujmu, na ktoré by sa zameral a v rámci ktorých by si vybral univerzitu. A popri tom som im sprostredkoval zaujímavé stretnutia s expertmi a skúsenosti, ktoré nejako súvisia s ich záujmom (najbližšie napr. pôjdeme do záchytného tábora pre utečencov pod správou Ministerstva vnútra).

Čo bolo pre Teba obohacujúce?
Okrem toho, že sa človek stretne s čerstvo sa rozvíjajúcimi a značne bystrými ľuďmi, čo je vždy osviežujúce, do istej miery tak spoznáva sám seba, učí sa väčšej sebadisciplíne, keďže nesmie podsúvať názory, či snažiť sa modelovať toho druhého k obrazu svojmu (čo je vždy veľké pokušenie) a neraz sa niečo nové naučí aj sám. Okrem toho vysvetľovanie je umenie samé o sebe – niečo vedieť a byť schopný toto vedenie sprostredkovať je neľahká vec – problémy s tým má mnoho veľkých mysliteľov, ktorých skvelé nápady sa tak nemusia presadiť. Vzťah mentor – mentee je teda vzájomne obohacujúci.

Čo bolo výzvou?
Pre mňa najviac priama komunikácia, udržiavanie záujmu, tempa rozhovoru, atď. Vždy som bol hanblivý introvert a lepšie som sa vyjadroval písomne, prípadne sa nevyjadroval vôbec – dávam prednosť načúvaniu a pozorovaniu z kúta. Priama komunikácia mimo profesionálneho kontextu pre mňa nebola intuitívna a prirodzená, ale bola to práca, na ktorú som sa musel pripraviť. Hádam sa mi to podarilo 🙂